Prezentácia návrhov zo súťaže B. Bystrica – Majer

Prezentácia súťažných návrhov architektonickej súťaže návrhov „Obnova vojenského cintorína z 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici – časť Majer“, ktorej som bol sekretárom:
Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica vyhlásilo dňa 22.júna 2016 verejnú anonymnú urbanisticko-architektonickú súťaž „Obnova vojenského cintorína z 1. svetovej vojny v Banskej Bystrici – Majeri”.

Predmetom súťaže bol návrh optimálneho architektonického, urbanistického a výtvarno-umeleckého riešenia obnovy časti vojenského cintorína z 1.sv.vojny, ktorý sa nachádza v Banskej Bystrici – časť Majer a dnes je z väčšej časti neprístupný. Súťaže sa mohli zúčastniť jednotlivci a kolektívy, pričom aspoň jeden člen súťažného kolektívu musí preukázať odbornú spôsobilosť v oblasti architektúra v zmysle §3, ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. v platnom znení (alebo odbobne odborne spôsobilá osoba oprávnená projektovať v Slovenskej republike alebo v niektorom štáte EÚ – autorizovaný architekt) v zmysle ustanovení súťažných podmienok.

V rámci návrhu bolo potrebné vyriešiť obnovu a prezentáciu zaniknutého cintorína spôsobom, ktorý vytvorí dôstojné pietne miesto venované obetiam 1. sv. vojny a obnovu jednotlivých hrobových miest, ktoré je možné obnoviť v počte cca 450. Súťaž mala priniesť názor na komplexné riešenie pietneho miesta, priestorové usporiadanie a novú architektonickú kvalitu s možnosťou postupnej realizácie. Zároveň bolo potrebné vyriešenie bezpečného pešieho prístupu a nástupu do priestoru oboch častí cintorína, návrh dopravného prístupu pre obsluhu a údržbu cintorína a prípadné pietne príležitosti a návrh statickej dopravy pre automobily a autobus.

Súťaž bola vyhlásená ako jednokolová, projektová, vedúca k uzatvoreniu zmluvy na zhotovenie projektovej dokumentácie obnovy. Termín pre zhotovenie projektovej dokumentácie je najneskôr 20. december 2016.

Z pôvodných 13-tich návrhov, ktoré boli doručené, bolo hodnotené iba 11, pretože dva z návrhov nevyhoveli požiadavke na odbornú spôsobilosť účastníka a preto boli v úvode rokovania z posudzovania vylúčené porotou hlasovaním.

Porota zasadla na dvoch zasadnutiach, 8. septembra a 22. septembra 2016, v riadnom zložení Ing. arch. Ivica Gašparovičová, Ing. arch. Branislav Hovorka, PhDr. Roman Hradecký, Ing. arch. Peter Kašša, Ing. Jana Kráľová, Ing. arch. Štefan Moravčík, Dr. Imrich Purdek, PhD., Ing. arch. Peter Surovec s predsedajúcou Ing. arch. Danicou Turčanovou a vybrala najlepšie projekty, ktoré získali ocenenia podľa hodnotenia, ktoré bolo potvrdené hlasovaním. Porota udelila jednu prvú cenu, dve druhé ceny, tretiu cenu neudelila a tri návrhy bez určenia poradia odmenila. Vzhľadom k tomu, že boli udelené dve druhé ceny ex aequo, porota prerozdelila disponibilné finančné prostriedky medzi umiestnené návrhy rovnomerne.

Výsledky súťaže sú nasledovné:

1. cena (1.800,- €) – Návrh č. 7:
Ing.arch. Benjamín Bradňanský, Ing.arch. Víto Halada, Maroš Greš

2. cena (850,- €) – Návrh č. 9:
Bc. Katarína Sýkorová, Bc,. Dan Šamánek, Ing.arch. Martin Šarafín

2. cena (850,- €) – Návrh č. 5:
Mgr. Inž.arch. Szymon Rozwalka, Ing.arch. Adéla Kyselová

3. cena nebola udelená.
Odmena (300,- €) – Návrh č. 3:
Ing. arch. Michal Bugáň, Ing.arch. Marián Ján

Odmena (300,- €) – Návrh č. 8:
Ing.arch. Vladimír Tomala, Ing.arch. Martin Sedláček, Bc. Boris Rusiňák

Odmena (300,- €) – Návrh č. 10:
Ing.arch. Emanuel Zatlukaj, Ing.arch.Branislav Lackovič, Mgr. art. Rea Dilhoffová, Ing., Ing.arch. Marian Trcka, Mgr.art. Jana Moreno Zápisnicu z hodnotiaceho zasadnutia poroty má k dispozícii sekretár súťaže a vyhlasovateľ súťaže.
Prinášame Vám prezentáciu návrhov tak ako boli doručené na úrad v lehote pre podanie návrhov. Dva návrhy, ktoré porota z hodnotenia vylúčila (Návrhy č. 1a 2) budú vrátené autorom.

Návrh č. 3, Ing. arch. Michal Bugáň, Ing. arch. Marián Ján, odmena:
Úryvok z textovej časti autorov: V architektonickom návrhu sme sa snažili navrátiť stratenú dôstojnosť tomuto pietnemu miestu. Po rozdelení cintorína na dve časti cestou s privádzačom, odpredaja a zničení časti cintorína, zdemolovaní viditeľnej časti náhrobkov, cintorín sa stratil z povedomia verejnosti. Na rozdiel od predošlej doby, cieľom návrhu bolo obnoviť všetky možné hroby, ktoré sa nachádzajú na riešenom území. Žiadny hrob v návrhu nebol premiestnený, či nepadol za obeť novej stavbe. Architektúra je založená na kontrastoch tohto miesta s cieľom uvedomenia si histórie tejto významnej lokality. S obnovou vojenského cintorína došlo taktiež k revitalizácii civilného cintorína.
3-1-w1024-716x1024
3-2-w1024-716x1024
Návrh č. 4, Ing. arch. Marián Antal, Ing. arch. Simona Antalová, Ing. Martin Tomáš:
Úryvok z textovej časti autorov: keďže ubehlo takmer storočie od ukončenia vojny, návštevníkmi cintorína nie sú súčasníci padlých, ale dnešná generácia. Návštevníci nemusia mať priamy vzťah k jednotlivým obetiam, no návštevou cintorína prídu vzdať úctu obetiam vojny. Cintorín ako pietne miesto je vyhľadávané aj kvôli meditácii či snahe dosiahnuť pokoj v zložitých životných situáciách súčasníkov. Cintorín je preto koncipovaný viac ako parkový priestor a nie klasický cintorín s konkrétnymi hrobmi. Výberom prostriedkov a symbolov obnovy (lúčne trávy a kvety a ich pohyb vo vetre, križovanie ciest či ich rovnobežnosť ako symbol nekonečna, náznak prienikov aj cez bariéry) odkazujeme na našu pominuteľnosť, a povyšujeme priestor na miesto piety a vďakyvzdania.
4-1-w1024-723x1024
4-2-w1024-723x1024
Návrh č. 5, mgr. inž. arch. Szymon Rozwałka, Ing. arch. Adéla Kyselová, 2. cena:
Úryvok z textovej časti autorov: Prostor hřbitova je příkladem prostoru konfliktu. Od samého počátku až do dnešního dne. Sám vznik hřbitova byl výsledkem konfliktu – války. Dalšími konflikty byly pozdější zásahy do tohoto prostoru. Zavedení nové funkce (komunikace) se odehrálo bez jakéhokoliv pokusu korelace původní funkce (hřbitova) s novou. Projekt komunikace byl mírou zásahu do existujícího prostoru až barbarský. To stejné se týká nových – už současných zásahů, jak v severní části hřbitova (nespadající do prostoru soutěže), tak v části jižní (zahrádky). Konflikt se netýká jen vojenského hřbitova. V prostoru konfliktu se nachází i funkce civilních hřbitovů. Například přístup k romskému hřbitovu je víceméně nemožný bez porušení pravidel silničního provozu. Konflikt tu byl vždy přítomný. Je zde dnes, bude tu i v budoucnu. V současné funkcionálně‐prostorové situaci není možné, aby to bylo jinak. Z výše uvedených důvodů neexistuje způsob „korektního“ – neboli bezkonfliktního řešení funkcionálně‐prostorových vztahů v tomto místě. Jsme proto přesvědčeni, že kromě citlivého obnovení hřbitova, je nutné se srovnat s historií tohoto místa jako místa konfliktů. Pokusy o překrytí historie tohoto místa považujeme za chybné a nebezpečné.
5-1-w1024-716x1024
Návrh č. 6, Ing. arch. Peter Lényi, Ing. Michal Marcinov, Dipl. Ing. Dominika Čerepiaková, Ing. Andrej Morávek, Katarína Stanislavová
Úryvok z textovej časti autorov: Necitlivé zásahy radikálne zmenili podobu pôvodného cintorína, mnohé hodnoty sú nenávratne preč. Preto sme sa rozhodli uctiť pamiatku pochovaných vojakov prostrednítcvom výsadby ušľachtilých stromov. Mierka a forma navrhovaného druhu bude dôstojne symbolizovať osobu každého z nich. Sýmbol večnosti v podobe 1380 kusov vyšľachteného dlhovekého dubu – Quercus robur „Fastigiata Koster“. Pravidelný raster tak príznačný pre organizovanie hrobov tak získa objem až do výšky 15 metrov, štruktúru, silu významu. Stromy v rozostupe 3 x 3 metre, s maximálnym priemerom koruny 3 metre a nasadenou korunoudo výšky 4 metre však nevytvoria vizuálnu bariéru, najmú v okolí dopravných komunikácií.
6-1-w1024-716x1024
6-2-w1024-716x1024
Návrh č.7, Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Ing. arch. Vít Halada, Maroš Greš, 1. cena:
Úryvok z textovej časti autorov: Projekt obnovy vojenského cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy piet- neho priestoru – svedka krutosti rokov 1914-1918 ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických ale stále aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy. Navrhujeme na plochách hrobových polí, ktoré sú v súčasnosti prístupné, naštartovať procesy základnej údržby ktoré budú prejavom našej kolektívnej pamäte a úcty. Zrušenie príjazdovej cesty, odstránenie náletovej zelene, kultivácia zelenej plochy smerom k ideálnemu stavu nekosenej kvetinovej LÚKY, ktorá svojím rastlinným zložením mení svoju atmosféru v reakcii na ročné obdobia. Charakter zelene kvetinovej LÚKY chápeme ako rozpoznateľný – to znamená ako označujúci – voči charakteru periférnej „zelene“, ktorá je v bezprostrednom susedstve cintorína. Plocha LÚKY nie je vďaka rozmanitosti, hustote a výške výsadby pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou. Vo svojej mäkkosti, skutočnej, tvarovej i farebnej, sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom…
7-1-w1024-716x1024
7-2-w1024-716x1024
Návrh č.8, Ing. arch. Vladimír Tomala, Ing. arch. Martin Sedláček, Bc. Boris Rusiňák, odmena
Úryvok z textovej časti autorov: Filozofia návrhu je tvorená jednoznačnosťou – jednoduchosťou pohybu a orientácie v ešte pomerne veľkom otvorenom priestore. Jednoznačnosť je stvárnená tvrdou priamou líniou lávky , ktorá sa “nedotýka“ zeme – minimalizuje priamy dotyk, kráčanie po hroboch resp. okolo nich. Človek prichádzajúci po tejto zdvihnutej lávke získava dosť čašu a výhľadov na zamyslenie sa nad následkami vojny ako takej so zdôraznením na maximálny počet obnovených hrobových miest znázornenými štvorcovými platňami ( v predpokladanom rastri). Vytvorením priamej línie s dominantným vyvrcholením , výtvarne navrhnutým s prirodzeným navádzaním človeka priamo do centrálneho pietneho priestoru. Tento priestor je tvorený tromi prvkami uzatvárajúcimi tento priestor z pohľadu prichádzajúceho človeka. Okrem spomínanej dominanty a pamätníka legionárov (existujúci, premiestnený) je vytvorená pamätná kortenova stena s nadpisom z pôvodnej mohyly, (ale už s dokončením rokov ako znak ukončenia neúctivého správania voči tu pochovaným vojakom) a so zoznamom všetkých ich dostupných mien. Centrálny prvok – znázorňuje vysadenie vlčieho maku (ako symbolu pamiatky na zosnulých a veteránov 1. svetovej vojny) do veľkého štvorcového predpolia pred touto pamätnou stenou.
8-1-w1024-716x1024
8-2-w1024-716x1024
Návrh č.9, Bc. Katarína Sýkorová, Bc. Dan Šamánek, Ing. arch. Martin Šarafín
Úryvok z textovej časti autorov: Návrh zaoberajúci sa obnovou vojenského cintorína z 1. sv. vojny v Majeri sa snaží pracovať so všetkými možnosťami, ktoré miesto ponúka, aby vytvoril príjemné prostredie, na ktoré ľudia budú dlho spomínať, radi sa vracať. Pracuje a zároveň aj z časti vychádza z historických podkladov. Dáva miestu nový nádych v zachovaní určitých pôvodných pravidiel. Pracuje s modernými materiálmi a zaujímavou vegetáciou, ktorá priestor oživí a dodá správnu atmosféru. Návrh nie je prvoplánový a obsahuje niekoľko symbolov či skrytých významov. Má človeku okrem oddychu a pokojného miesta ponúknuť informácie a zaujímavosti o danom území, o vojakoch, ktorí tu boli pochovaní a podobne. Návrh vytvára podmienky pre dôstojné a pietne miesto venované obetiam 1. sv. vojny. Hlavnou myšlienkou návrhu je práca s vysokými 2,5-2,7 m betónovými stenami, na ktorých sú vyryté mená padlých, staré vojnové citáty v rôznych jazykoch podľa národnosti padlých, informácie či história riešeného územia. Jedná sa o pohľadový betón s textúrou dreva.
9-1-w1024-716x1024
9-2-w1024-716x1024
Návrh č.10, Ing. arch. Emanuel Zatlukaj, Ing. arch. Branislav Lackovič, Mgr. Art. Rea Dilhoffová, Ing., Ing. arch. Marian Trcka, Mgr. Art. Jana Moreno, odmena
Úryvok z textovej časti autorov: Nechceli sme sa, ale uspokojiť s vyznamenaním len tých, ktorí ležia na zachovanej časti cintorína a tak sa našou hlavnou výzvou stal zámer, aby sme aspoň symbolicky vzdali úctu aj tým, ktorým ani po smrti nebolo dopriate pokojného odpočinku. Fyzická obnova pôvodného tvaru cintorína nie je možná, tak sme ho sprostredkovali na súčasnom oklieštenom území. Nezachované hrobové miesta ako aj mohylu od sochára Karola Horna sme formou potlače čiarovo „premietli“ na priehľadné plexisklové oplotenie, ktoré oddeľuje cintorín od cestnej komunikácie. Hlavný pozorovací bod, kde splynú obe časti cintorína v jeden celok, sa nachádza na priesečníku pôvodnej kompozičnej osi cintorína smerujúcej k mohyle a južnej hranice cintorína. Aby sme odprezentovanie pôvodného cintorína ešte viac umocnili, tak sme hlavný pozorovací bod umiestnili na vyvýšené miesto. Z nadhľadu, tak má návštevník cintorín ako na dlani a pri panoráme zrušenej časti cintorína premietnutej na plexiskle dostáva možnosť konfrontácie histórie s jej následným neslávnym osudom – priehľad na cestu a Peugeot. Bude to zároveň slúžiť aj ako memento keby sa niekto opäť pokúšal zrušiť cintorín, keď evidentne existujú aj iné možnosti riešenia.
10-1-w1024-716x1024
10-2-w1024-720x1024
Návrh č.11, Ing. arch. Juraj Furdík, CSc., Bc. Patrik Mádel, DiS., Ágnes Gyarma
Úryvok z textovej časti autorov: Zámerom vlastnej revitalizácie riešeného územia vojenského cintorína je dokumentovať tragédiu 1. sv. vojny v množstve nezmyselných obetí. Toto sa snažíme v našom riešení úplným uvoľnením revitalizovaných plôch cintorína s masou jednoduchých náhrobkov (obnova 524 hrobových miest) okolo ktorých by bola len jednoduchá upravovaná trávnatá plocha. Problémom pri nástupe do cintorína bolo vhodné nájsť riešenie s pietou k jednotlivým hrobom (ich nedotknuteľnosti) a možnosťou ich osobného vnímania návštevníkov, ktoré sme rozdelili do dvoch úrovní. Prvá pietna s priamou pietnou prechádzkou po území medzi hrobmi a druhá semipietna, ktorá tvorí hlavnú severojužnú nástupnú líniu v hranici civilného a vojenského cintorína. A západovýchodnej lávke mierne vyvýšenej nad terénom, ktorá zvýrazňuje nedotknutosť pietneho miesta. Kríženie juhosevernej a západovýchodnej komunikačnej osi v krížení vytvára mierne zvýšené priestory plát, ktoré priamo nadväzujú na tieto komunikácie realizované v prvej etape.
13-w1024-716x1024

Comments are closed.