Predstaničný priestor v Bratislave

Vypisovateľ : IPR Slovakia, s.r.o. Bratislava
Umiestnenie : Návrh sa neumiestnil
Riešiteľský kolektív :
ing. arch. Jozef Troliga, ing. arch. Tomáš Sobota, ing. arch. Roman Kerner

Veľmi zložitá problematika riešenia predstaničného priestoru bratislavskej stanice. No comment.
Dátum spracovania : 10/2001
Úvodom …

V tejto architektonicko-urbanistickej súťaži ide o veľmi exponovaný mestský priestor, ktorý svojimi vlastnosťami ovplyvňuje predovšetkým dojem z nášho Hlavného mesta, no pôsobí aj na okolité lokality. Z pohľadu cestujúceho sa jedná o akýsi „First touch room“ – „Priestor prvého kontaktu“.
Predstaničný priestor Hlavnej stanice ŽSR v Bratislave je jedným z mála na Slovensku, ktoré nemajú charakteristický rozptylový priestor potrebných parametrov a dispozície, aký by si sám vyžadoval vzhľadom na dopravné napojenia a celkový architektonický dojem, ktorý je charakteristický pre niektoré iné predstaničné lokality, čo považujeme za najväčší handicap riešeného územia.
Absentuje tu systematická možnosť prejazdu MHD, čo výrazne zvyšuje nároky na priestorové usporiadanie predstaničného nástupu. Rovnako v tomto území cítime výrazný perceptuálny a hodnotový hmotovo-priestorový handicap.
Cieľom nášho návrhu je minimalizovať spomenuté nedostatky a v rámci možností ich odstrániť, alebo aspoň eliminovať, pričom tento počíta s plánovaným vymiestnením električkovej MHD z územia v časovom horizonte roku 2010.

Riešenie priestoru vzhľadom na jeho exponovaný charakter
Návrh uvažuje s celkovým zhodnotením riešeného územia bez nadbytočných zásahov (napr. dočasná zmena trasovania električiek, búranie dnešných peších ťahov, …), ktoré je svojou polohou a nadregionálnym významom jedným z najexponovanejších priestorov v blízkej lokalite. Hmotovo-priestorová kompozícia, nová funkčná náplň a nové výtvarno-architektonické riešenie povýšia tento priestor, vtlačia mu novú identitu a charakter. Návrh bol vypracovaný s prihliadnutím na existujúce dopravné riešenie, rešpektuje funkcie, ktoré nie je možné vymiestniť (autobusová doprava) a flexibilne reaguje na výhľadové riešenie vymiestnenia električkovej dopravy z územia. Návrh poníma priestor ako mestský v zmysle jeho tvorby. Necítime nutnosť pojednávať celý priestor v jednom „slohu“, ale dávame príležitosť uplatnenia viacerých foriem, čo je pre mestský priestor charakteristické.

Väzba na okolitú zástavbu

Návrh zohľadňuje okolitú zástavbu predovšetkým funkčným rozložením. K rušnej Šancovej ulici je orientovaná polyfunkcia (obchody, služby a administratíva), ku kľudným obytným blokom na Žabotovej ulici je orientovaný rozvoľnený priestor parku, ktorý tvorí jeden z kompozičných uzlov návrhu a zároveň je významným verejným priestranstvom. K obytným blokom je orientovaná aj funkcia prechodného krátkodobého bývania (hotel) a funkcia športová (tenisové ihrisko so zázemím na streche služobného parkoviska pre ŽSR a ich zamestnancov. Zapojenie objektov na západnej strane riešeného územia (Múzeum dopravy) je realizované v horizonte „nultej“ úrovne (1.NP) nad hlavnými komunikačnými zariadeniami. Ako nedostatok dnešného stavu územia hodnotíme novopostavenú zrejme polyfunkčnú budovu v tesnej blízkosti otočky električiek, kde je lekáreň a kancelárske priestory.

Funkčná náplň

Návrh uvažuje s požadovanými fukciami v zmysle súťažných podmienok. Je tu navrhnutá občianska vybavenosť a administratíva v južnej časti riešeného územia, prechodné krátkodobé ubytovanie na jeho východnej hranici, medzi tieto funkcie je včlenený rozvoľnený priestor, v rámci ktorého je riešená aj otázka statickej osobnej automobilovej dopravy. Návrh rieši vertikálne zónovanie dopravy od ostatných funkcií, v čom sa opiera o súťažné podklady. Funkcie spojené s prevádzkou samotnej Hlavnej stanice ŽSR sú samostatným funkčno-prevádzkovým celkom, čo je prínosom najmä z hľadiska etapizácie výstavby celého priestoru.